Najlepší čas pre zavedenie elektronických volieb?

Autor: Tomáš Ďuriš | 5.3.2020 o 3:45 | Karma článku: 2,31 | Prečítané:  392x

O elektronických voľbách sa toho napísalo už pomerne dosť a to najmä v súvislosti s hlasovaním zo zahraničia. Je vo svetle nedávnych pochybností najlepší čas ich zaviesť?

Pochybnosti o výsledku volieb

V nedávnych parlamentných voľbách sme boli svedkom niekoľkých príjemných či nepríjemných prekvapení. Neskončilo to však ani po voľbách. Voliči viacerých strán, vrátane parlamentnej strany Za Ľudí, koalície PS/Spolu, Harabinovej Vlasti, či KDH zaplavili sociálne siete s tvrdením, že ich krúžky pre konkrétnych kandidátov neboli započítané. Po ďalšej inicatíve Lucie Plavákovej sa objavilo dokonca niekoľko stoviek podnetov, ktoré sa dajú overiť skrze fotky označených  hlasovacích lístkov, ktoré si viacerí ľudia odfotili priamo pred vhodením do urny a následne ich porovnať na stránkach  Štatistického úradu SR.  V malých okrskoch je toto overovanie jednoduché, pretože napríklad v obci Malé Leváre má kandidát PS/Spolu Juraj Hipš 0 krúžkov, pričom minimálne 1 dostal. V niektorých volebných okrskoch je situácia ešte horšia a chýba aj  10 krúžkov pre konkrétnych kandidátov. A ak sa takéto pochybenia dejú v malých okrskoch s malým počtom preferenčných hlasov, deje sa to zrejme aj vo veľkých okrskoch, len sa to nedá poriadne overiť. Navyše, pri celkovom počte okrskov okolo 6 000 na celom Slovensku môžu takéto chyby dostať do parlamentu človeka, ktorý sa tam dostať nemal. Hovorí sa tiež o ústavnej žalobe, ktorá by mohla ísť priamo od niektorej zo strán, ale nedá sa predpokladať, že by ich dostala do parlamentu či celkovo zmenila výsledky volieb.

Zahraničie rozhodlo voľby

Výsledky volieb však môže zmeniť iniciatíva zahraničných voličov, či iniciatíva "Srdcom Doma". Podľa šéfa tejto iniciatívy, Samuela Zuba, 3231 až 5262 voličov v zahraničí nedostalo Ústavou garantovanú možnosť voliť. Márne čakali na hlasovacie lístky, ktoré často prišli až tesne pred poslednou možnosťou ich odoslať, alebo dokonca až po nej a tým im bola znemožnená možnosť zúčastniť sa na voľbách. Navyše, ak im aj hlasovacie lístky prišli, často neobsahovali kompletné volebné lístky všetkých strán.

Koalícia PS/Spolu dostala zo zahraničia približne 34% všetkých odovzdaných hlasov. Ak by tento trend pokračoval, stačilo by približne 3500 ďalších voličov zo zahraničia, aby bola strana PS/Spolu (ktorej chýbalo 926 hlasov) v parlamente. Pri týchto skutočnostiach je namieste otázka, či boli voľby naozaj férové. Táto skutočnosť by pri ústavnej žalobe mohla reálne anulovať výsledky a prišli by nové voľby.

Chyby tu boli vždy, nikoho však nezaujímali

Podobné problémy sa na Slovensku vyskytovali stále, či už problémy s preferenčnými hlasmi alebo s hlasovaním zo zahraničia, ale takmer nikoho to v minulosti nezaujímalo. Podľa všetkého sa napríklad o výsledky preferenčných hlasov na Štatistickom úrade SR zaujíma najviac ľudí, ako sa kedy zaujímalo a sú to často aj ľudia z menších okrskov a z dedín.  No a keďže o voľbu zo zahraničia požiadalo historicky najviac ľudí, zrazu sa začali množiť príspevky o problémoch na sociálnych sieťach.

Je možné, že tieto problémy existujú práve vďaka tomu, že sa o ne spoločnosť nezaujímala. Časopis .týždeň sa napríklad rozprával s viacerými ľuďmi z volebných komisií po celom Slovensku. Viacerých z nich to vôbec neprekvapuje, pretože v komisiách sú často dôchodcovia, či menej vzdelaní ľudia, ktorí sa v skorých ranných hodinách po celodennej šichte môžu pomýliť. A tu je na mieste otázka, či by tieto problémy dokázalo vyriešiť hlasovanie cez internet.

Elektronické hlasovanie - O čo vlastne ide?

Spôsob elektronického hlasovania bol zavedený v Estónsku ako v prvej krajine na svete v roku 2005. Jedná sa o možnosť hlasovania cez internet s použitím elektronického občianskeho preukazu. Existuje paralelne s klasickým systémom volenia - ľudia si teda môžu vybrať, či pôjdu do klasickej "búdky", alebo si túto povinnosť vybavia zopár klikmi z pohodlia svojho domova. V posledných Estónskych voľbách v roku 2019 cez internet volilo niečo vyše 247 000 ľudí, čo je takmer 44% všetkých ľudí, ktorí boli voliť.

Možné riešenie?

Čiastočne určite áno. Tento spôsob by pomohol najmä Slovákom, ktorí volia zo zahraničia či úradníkom, ktorí im posielali materiály a do značnej miery by im to uľahčilo prácu. Navyše, existuje skupina voličov (obyvateľov SR), ktorí voliť v týchto voľbách nemohli, pretože boli v ich čase na cestách. Nemohli hlasovať poštou zo zahraničia, pretože žijú na Slovensku ale na Slovensku voliť nemohli, pretože boli v čase volieb v zahraničí - krásny paradox. Týmto voličom by elektronické hlasovanie konečne dovolilo voliť z akéhokoľvek miesta s internetom.

Existujú však aj ďalšie bonusy tohto hlasovania, napríklad zníženie spotreby papiera. Ak by mali ľudia, ktorí budú voliť online povinnosť nahlásiť, že tak budú voliť dopredu, nemuselo by sa tlačiť toľko hlasovacích lístkov či otvoriť toľko komisií (samozrejme to závisí na počte ľudí, ktorí by volili online). A najmä, čiastočne by to odstránilo problémy, ktoré sme si uvedomili po týchto voľbách.

Čo kyber bezpečnosť?

Kritika sa samozrejme môže skladať z toho, že hackeri môžu do centrálneho systému preniknúť a okrem odcudzenia dát môžu v teoretickej rovine aj zmeniť výsledky volieb. Estónska vláda dostala v roku 2014 správu od odborníkov v oblasti, ktorí v nej vysvetľovali slabiny celého systému a možnosti jeho zneužitia. Navyše, celý systém sa potýkal s viacerými problémami - často práve v oblasti kyber bezpečia. Nehovoril však náš bývalý minister vnútra Róbert Kaliňák, že naše elektronické občianske preukazy sú jednoducho nepreniknuteľné a nedajú sa hacknúť (zdá sa mi, že na to dokonca vyzýval).

Stojí to teda za to?

Určite áno. Veľa vecí by sa neuveriteľne zjednodušilo, ústavné právo voliť by platilo naozaj pre všetkých a pri dobrom nastavení by nám dokonca takýto spôsob hlasovania ušetril peniaze či prírodu. No a keďže máme dosť vyvinutý IT sektor v krajine, čo treba je už len politická vôľa a schopní ľudia (aby sa neopakoval príklad stránky Slovensko.sk, ktorá zhltla milióny eur a doteraz prakticky nefunguje).

Zdroje:

Obrázok:

https://businessday.ng/politics/article/nigeria-risks-anarchy-in-2023-without-holistic-electoral-reforms/

Text:

https://www.noviny.sk/slovensko/269888-kalinak-vyzyva-ludi-aby-mu-skusili-heknut-obciansky-preukaz

https://zubo.blog.sme.sk/c/529308/o-vysledku-volieb-sa-rozhodlo-v-zahranici.html

https://zubo.blog.sme.sk/c/529446/ako-by-vyzerala-nr-sr-ak-by-hlasovali-vsetci-ktori-poziadali-o-volbu-postou-zo-zahranicia.html

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/544458-trubanovci-hladaju-stratene-hlasy-a-kruzky-chystaju-zalobu-na-volby/

https://e-estonia.com/solutions/e-governance/i-voting/

https://dennikn.sk/1784704/nezrovnalosti-vo-volbach-uz-nahlasili-600-su-z-celeho-slovenska-a-za-viacere-strany/?fbclid=IwAR34g-VVP1o7NCNSg7P6yq0fmKCJmKllWo-1KpKg1F1300wvCNV_Billy8U

https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2020/2105548-ps-spolu-s-kruzkami-neuspeje-ale-pre-staznost-volicov-zo-zahranicia-sa-mozu-opakovat-volby?fbclid=IwAR3opv4z-kPV2oj_3DfAJcePk5wWMhrGPbOENPduXT1ajRlICi1nOLRdjKo

https://www.tyzden.sk/politika/62913/unava-a-ziadna-kontrola-kam-sa-stratili-preferencne-kruzky--/?ref=tit&fbclid=IwAR2VIJfPff119p0CCWu6WlVrho7OQ-9Qbrzx6byTDFa2cFEpZ6ZwFy8S8ac

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy


Už ste čítali?